Kategória: Rozhovory

K médiám má blízko už viac ako 20 rokov. Začínala ako študentka v Košickom večerníku a postupne si vyskúšala rôzne formy žurnalistiky. Spoluzaložila PR agentúru, minulý rok sa stala CEO Medializuj a Publito.

Ľudmilu Kolesárovú mnohí poznáme z Dobrého anjela. Už nejaký čas však pôsobí v redakcii Denníka N. Píše a bloguje o náročných životných témach. Motivuje k pomoci a vracia nám, čitateľom, vieru v prapodstatu dobra.

Michal Frank pôsobí ako regionálny novinár už viac ako 20 rokov. Za svoju žurnalistickú tvorbu získal aj mnoho ocenení. Píše o kultúre, mapuje hudobnú scénu, ale aj spoločenský a politický život v Prešove.

V minulosti pôsobila ako social media manažérka v digitálnej agenúre, no svoju budúcnosť videla v mimovládnom sektore. Lucia Víglašová v súčastnosti pracuje ako PR manažérka Nadácie Pontis, ktorá sa venuje mnohým osvetovým témam, a ako hovoria, snažia sa o lepšiu budúcnosť Slovenska.

Ako ste sa dostali do Nadácie Pontis, čo Vás presvedčilo vymeniť agentúrne prostredie za to nadačné?
Už od strednej školy som nejako prirodzene inklinovala k občianskemu sektoru, počas štúdia na gymnáziu aj na vysokej škole som sa angažovala vo viacerých organizáciách. Práca social media manžérky v digitálnej agentúre ma veľmi bavila, no cítila som potrebu rozvíjať sa aj v inej oblasti. V tom čase hľadali v Nadácii Pontis PR manažéra/manažérku, ktorý by zastrešoval aj online komunikáciu nadácie. Považovala som to za ponuku ako šitú pre mňa, pretože práca kombinovala všetky veci, ktoré sú mi blízke. Prechod do Nadácie Pontis považujem za jedno z mojich najlepších rozhodnutí.

Prečo?
PR mi bolo vždy blízke a práca v nadácii je o to krajšia, že môžem informovať o skvelých projektoch, prostredníctvom ktorých systematicky meníme Slovensko k lepšiemu. Je tu aj ľudský rozmer – možno to bude znieť ako klišé – ale v Pontise pracujú ľudia, ktorí majú naozaj srdce na správnom mieste. Myslím, že práca v nadácii si to tak trochu aj vyžaduje. Zároveň majú dlhoročné skúsenosti a sú experti v témach vzdelávania, zodpovedného podnikania a sociálnych inovácií. Radosť pracovať, keď máte okolo seba takýchto kolegov a kolegyne.

Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň, zmenila ho pandémia?
Vďaka pandémii mám trvalý home office. „Vďaka“ hovorím schválne, pretože žijem v Nitre a za prácou som pravidelne dochádzala, čo mi zabralo tak 3 hodiny denne. Deň začínam prehľadom našich sociálnych sietí – pozriem, ako sa darilo posledným príspevkom, odpíšem na prípadné správy a komentáre a pripravím, čo v daný deň potrebujeme odkomunikovať. Takmer každý deň mám v kalendári minimálne jeden online meeting, či už ide o pravidelné porady, brainstormingy alebo externé stretnutia. Na PR oddelení sme tri kolegyne a každá z nás sa venuje iným tímom, a teda aj iným témam.

Ako to teda vyzerá v praxi?
Okrem tvorby obsahu na sociálne siete zastrešujem komunikačne aj tému zodpovedného podnikania. Každoročne organizujeme galavečer Via Bona Slovakia, konferenciu CSR Summit, ale aj niekoľko menších vzdelávacích a networkingových podujatí. Vyžaduje si to písanie článkov, prípravu tlačových správ, komunikačných kampaní, dohadovanie mediálnych spoluprác, ako aj kreatívnu tvorbu – napríklad točenie videí. Moja práca je rozmanitá, každý deň je iný, a to ma na tom baví najviac.

Témou tohto roka je pre nás jednoznačne návrat detí do škôl.

 Čo je pre Vás témou roku 2021, s ktorou sa v nadácii stretávate? 
Jednou z kľúčových oblastí, ktorým sa v Nadácii Pontis venujeme, je vzdelávanie. Témou tohto roka je pre nás jednoznačne návrat detí do škôl. Žiaci sa po niekoľkých mesiacoch dištančnej výučby vracajú do škôl každý na inej úrovni, s inými zážitkami a potrebami. Aj preto je dôležité, aby sa im v prvých dňoch a týždňoch venovala pozornosť a individuálna podpora. Učitelia by sa mali sústrediť skôr na neformálne vzdelávanie, čo znamená viac sa so žiakmi rozprávať, dávať im napríklad ústne hodnotenie a skôr ako na memorovanie sa zamerať na interpretáciu a spájanie súvislostí. Je to pre nich lepšie z psychickej aj sociálnej stránky. 

Aké aktivity v tejto oblasti vyvíjate?
V nadácii sme pred vyše rokom spustili mimoškolský program Budúcnosť INAK, ktorý ponúka toto vzdelávanie a mentoring deťom bez rozdielu. Rozvíjajú v ňom svoje digitálne zručnosti, tvorivosť a podnikavosť, čím zvyšujú šance na svoje neskoršie uplatnenie na trhu práce. Zároveň sme vyhlásili novú výzvu v programe Generácia 3.0 na projekty, ktoré reagujú na potreby škôl po pandémii, teda rozvoj zručností pedagógov pri vyučovaní, využitie technológií či podpora emocionálnej a sociálnej inteligencie žiakov.

Firmy si čoraz viac uvedomujú, že spotrebitelia sa už nerozhodujú len na základe ceny, ale omnoho viac pozerajú na to, či značka podniká eticky a či sa správa férovo k svojim zákazníkom i zamestnancom.

V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o zodpovednom podnikaní, ktorému sa v rámci nadácie taktiež venujete. Vnímate posun v tejto oblasti v posledných rokoch?
Áno, posun tam jednoznačne je. Napríklad podľa prieskumu agentúry FOCUS, ktorý sme si v roku 2019 dali vypracovať, si 94 % ľudí myslí, že firmy by mali mať aj ciele v oblasti zodpovedného podnikania, teda chrániť životné prostredie, starať sa o zamestnancov, podporovať komunitu a komunikovať transparentne. Firmy si čoraz viac uvedomujú, že spotrebitelia sa už nerozhodujú len na základe ceny, ale omnoho viac pozerajú na to, či značka podniká eticky a či sa správa férovo k svojim zákazníkom i zamestnancom. Rovnako je to aj pri  získavaní nových talentov – mileniáli očakávajú, že firmy sa budú odvážne angažovať v riešení spoločenských problémov a že svoje poslanie a hodnoty, ktoré komunikujú navonok, pretavia do konkrétnych činov.

Premýšľajú o CSR už aj menšie firmy alebo je to stále na úrovni veľkých korporácií?
Môže sa zdať, že CSR, teda spoločenská zodpovednosť, je len doménou veľkých korporácií, ktoré na to majú dostatok finančných aj ľudských zdrojov. Pravdou ale je, že čoraz viac menších, lokálnych firiem sa vydáva cestou férového a udržateľného biznisu. Možno tomu nehovoria CSR a nemajú vypracované firemné stratégie, no k svojmu podnikaniu pristupujú zodpovedne. Vidíme to aj pri súťaži Via Bona Slovakia – zastúpenie malých/stredných firiem sa z roka na rok zvyšuje. Oproti veľkým firmám majú často výhodu v tom, že pri menšom počte zamestnancov sú etika a férovosť prirodzene prítomné, ľudia sa chcú sami zapájať do dobrovoľníctva a pomoci komunite.

Z prieskumov vyplýva, že dobrovoľníctvo zvyšuje našu spokojnosť a zlepšuje profesionálne zručnosti.

Vidíte posun v tom, ako vnímajú zamestnávatelia angažovanosť zamestnancov v neziskovom sektore?
Áno. Aj v tejto oblasti vnímame posun, ale týka sa to predovšetkým veľkých korporácií. Uvedomujú si, že aby boli zamestnanci v práci spokojní, potrebujú cítiť jej pridanú hodnotu. Najčastejšie firmy podporujú zamestnancov v dobrovoľníctve či už manuálnom alebo tzv. expertnom, keď využívajú svoje odborné znalosti a skúsenosti na pomoc neziskovkám. Z prieskumov navyše vyplýva, že dobrovoľníctvo zvyšuje našu spokojnosť a zlepšuje profesionálne zručnosti. Mnohé firmy sa zapájajú aj do materiálnych zbierok, napr. počas sviatku darovania Giving Tuesday alebo realizujú zamestnanecké grantové programy, kde majú zamestnanci možnosť rozhodnúť, ktoré organizácie firma finančne podporí.

Najväčší podiel na utváraní negatívneho obrazu o občianskych organizáciách majú dezinformácie – ak by si ľudia overovali fakty, veľmi rýchlo by zistili, že nie sú financované žiadnym Sorosom, ani sa cielene nesnažia o štátny prevrat.

Ako by mohli médiá prispieť k pozitívnemu vnímaniu tretieho sektora verejnosťou? 
Väčšina médií prispieva k jeho pozitívnemu vnímaniu, pretože o ňom informuje pravdivo. Najväčší podiel na utváraní negatívneho obrazu o občianskych organizáciách majú dezinformácie – ak by si ľudia overovali fakty, veľmi rýchlo by zistili, že nie sú financované žiadnym Sorosom, ani sa cielene nesnažia o štátny prevrat. Myslím, že najlepšou cestou k pozitívnemu vnímaniu tretieho sektora je osobná skúsenosť, dokazujú to aj prieskumy. V Nadácii Pontis sa snažíme posilniť dôveru verejnosti otvorenou a transparentnou komunikáciou, a to aj nad rámec zákona. Ako problém, ktorý je ale pomerne ľahko riešiteľný, vnímam nazývanie sektora neziskovým. Ľudia si totiž často myslia, že v organizácii môžem pôsobiť len ako dobrovoľník a sú prekvapení, keď sa dozvedia, že je to moja plnohodnotná práca, za ktorú dostávam zaplatené – povedia si, z čoho predsa, keď nevytvárate zisk? Omnoho viac sa mi páči pomenovanie občiansky alebo pomáhajúci sektor. Má to pozitívnejšiu konotáciu, čo sa prirodzene spája aj s menšou nedôverou.

Venujú média podľa Vás dostatok priestoru neziskovým organizáciám a ich aktivitám?
Z vlastnej skúsenosti poviem, že by sme si želali, aby aktivity občianskeho sektora boli viac viditeľné v médiách. Na druhej strane, chápem aj novinárov – vo svete sa toho deje toľko, že sa nejaká zbierka alebo dobrovoľnícke podujatie môžu zdať nepodstatné. Aj preto sa organizácie snažia zaujať pozornosť verejnosti inak – komunikáciou na sociálnych sieťach, kampaňami alebo spoluprácami so známymi osobnosťami. Verím, že v tejto oblasti nastane zlepšenie a médiá budú negatívne informácie, o ktorých denne čítame, viac vyvažovať pozitívnymi správami, napríklad aj o aktivitách tretieho sektora.

Prečo ste sa rozhodli pre používanie platformy Medializuj?
V Nadácii Pontis sa už viac ako 20 rokov venujeme vzdelávaniu, zodpovednému podnikaniu, boju proti korupcii a chudobe, a v týchto oblastiach sme experti. Radi svojimi odbornými poznatkami a dlhoročnými skúsenosťami prispejeme k tomu, aby sa o týchto témach informovalo prostredníctvom médií. Na druhej strane, pre novinárov môže byť niekedy náročné osloviť experta k svojmu článku.  Platformu Medializuj, ktorá prepája odborníkov a novinárov, preto považujeme za veľmi užitočnú a potrebnú.

Štefan Petrík zaujal slovenské médiá svojím výskumom v oblasti sexuality. Pracuje na viacerých zaujímavých témach, ktorými chce pomôcť k jej detabuizácii.

Mária Dudová-Bašistová je regionálnou redaktorkou na Šariši. Pracuje ako šéfredaktorka týždenníka MY Prešovské noviny. Denne hľadá zaujímavé témy a príbehy, ktoré sa dejú hneď za vedľajšími dverami, no my o nich netušíme. Porozprávali sme sa o krásach aj zodpovednosti žurnalistiky, ale aj o tom či by si novinárčinu zvolila znova.

Aké bolo Vaše prvé stretnutie so žurnalistikou?
Odmalička bolo mojou najmilovanejšou záľubou čítanie kníh a prirodzenou vlastnosťou zvedavosť a záľuba v kontakt s ľuďmi. A keďže som sa s chémiou a biológiou neskamarátila nikdy, aj na radu mojej učiteľky slovenčiny Evy Malíškovej som uvažovala nad štúdiom „masmediálky“.  Počas strednej som pričuchla v školskom časopise k novinárskej práci a uchvátila ma po všetkých stránkach. Bolo to čosi, čo ma fascinovalo – môcť byť priamo na mieste, poznávať nových ľudí, udalosti a smieť o nich informovať ďalej. Malo to v sebe zvláštne čaro a hoci do istej miery príchuť neznámeho, predsa zvláštne pútavého. A kde by som mohla okrem toho využívať moju milovanú slovenčinu? V médiách, skrz médiá a pre médiá.

Slávka Kollárová stojí so svojím manželom na čele slovenskej dizajnovej značky INSPIO. Veselé nálepky, plagáty či tabuľky robia radosť rodinám už v 11 krajinách.

• 

• 

Ivana Gáll Bajerová (Kiwa) je košická rozhlasová moderátorka a redaktorka. Je veľkou lokálpatriotkou a medzi jej úspešné projekty patrí napríklad relácia Na východe niečo nové, v ktorej predstavuje zaujímavé osobnosti východného Slovenska. Je stálicou Rádia Košice, považuje sa za „radovú” redaktorku, no my vieme, že oficiálne pôsobí na pozícii šéfeditorky a pod taktovkou má aj spravodajský portál Košice Online. 

• 

•