Lenka Hlinková: V odbore IT sa najviac borím s dezinformáciou, že ženy na takúto prácu jednoducho nemajú

Lenka Hlinková je sympatická autorka knihy Ženský algorimtus, ktorá sa venuje práve nedostatku ženskej sily v tomto prevažne mužskom svete. Je dvojmama, podniká, venuje svoj čas neziskovým projektom a iniciatíve LEAN IN, v rámci, ktorej prepája komunitu ambicióznych žien.

Lenka, ako vyzerá Váš bežný pracovný deň? Ovplyvnila Vás pandémia?

V súčasnosti som plne adaptovaná na režim pandémie. Našla som si spôsoby, ako rozširovať svoje kontakty inak než cez osobné stretnutia, všetky naše vzdelávacie aktivity sa presunuli taktiež do virtuálneho priestoru a IT projektov máme ešte viac ako predtým. Tie pracovné dni vyzerajú veľmi podobne ako z časov pred koronou, len bez presunov do kancelárie či na stretnutia. Sú však dlhšie, lebo mám tendenciu pracovať často v noci kvôli tomu, že cez deň sa venujem aj deťom.

Čo Vás v práci montivuje?

Niekoľko vecí. Za mojimi aktivitami stojí veľmi silné „prečo“, čo mi dáva hlbší zmysel než len chodiť do práce kvôli peniazom. Motivujú ma úspechy. Vidieť, že sa zlepšujem v tom, čo robím nielen ja, ale aj celý náš tím, a že naša činnosť vypĺňa diery na trhu. Na vedení organizácií, ktorým sa darí, je fascinujúce sledovať, ako sa v nich plány a sny zhmotňujú. 

Prečo ste sa rozhodli pracovať v sfére IT? Akú máte motiváciu?

Pomáhať najmä ženám zamestnať sa v IT sektore som začala pred niekoľkými rokmi, pred napísaním knihy Ženský algoritmus. Počas zhruba 14 rokov, čo pracujem v IT, som tu stretávala pomerne málo žien. Ženská časť populácie o túto oblasť buď nemá záujem, čo pripisujem hlavne pretrvávajúcemu stereotypu, že žena a technika nejdú ruka v ruke, ale tiež tomu, že nemajú dostatok informácií o možnostiach práce v IT sektore. Tie, ktoré potom záujem prejavia, často nevedia, ako sa rekvalifikovať. Ja sama som absolventkou ekonomicky zameranej fakulty. Síce mi to teraz veľmi pomáha v riadení firmy aj občianskeho združenia, no všetko technické, potrebné pre prácu v IT, vrátane základov programovania, som sa musela naučiť za behu. Keďže už od vysokej školy som vhupla do IT ako spoluzakladateľka e-commercového startupu, najviac ma naučila práve prax a neutíchajúci záujem o technológie. 

Na čom momentálne pracujete?

V zvyšovaní počtu žien v IT vidím nie len podnikateľskú príležitosť, ale aj zmysluplnú náplň pre občianske združenie. Je to totiž win-win pre všetky strany, vrátane regiónu a štátu samotného, ktorému pomáham rekvalifikovať časť neefektívne využívanej pracovnej sily do najprofitabilnejšieho odvetvia národnej ekonomiky. 

Aká je podľa Vás úloha médií? Je podľa Vás dôležitá spolupráca novinárov a odborníkov?

Novinári by mali byť ampliónmi odborníkov a majú obrovskú moc v tom, aké informácie púšťajú do sveta. Kvalitní novinári, žiaľ často prehlušovaní hlukom sociálnych sietí, spolupracujú s odborníkmi a dokážu meniť dianie v krajine. To je zásadný vplyv a ja osobne ich povolanie obdivujem. Často sú to práve novinári, ktorí potichu menia svet. Jedna z najdôležitejších rolí, ktorú im v tejto dobe pripisujem, je schopnosť triediť dôveryhodné dáta od hoaxov, hoci písať o hoaxoch má istotne väčšiu čítanosť. 

S akými dezinformáciami / hoaxami sa stretávate vo svojom odbore?

V rámci aktivít občianskeho združenia pracujeme často s mládežou. Tam sa často bavíme na tému kritického myslenia či internetovej bezpečnosti. Najmohutnejší tok dezinformácií sa na nás valí zo sociálnych sietí, kde huláka do toho pomyselného ampliónu hocikto a aj my dospelí máme niekedy problém prichádzajúce správy overovať. Priznám sa, že to nie je ani tak neschopnosť ako môj nedostatok času každú prečítanú informáciu overovať a dohľadávať zdroje. Robím to, len keď chcem informáciu zdieľať alebo niekde citovať. Ale klamala by som, ak by som tvrdila, že ja sama som nikdy nenaletela na hoax. V súčasnosti som veľmi opatrná pri informáciách o covide, vakcínach a s tým spojenými štatistikami. 

V odbore IT sa najviac borím s dezinformáciou, že ženy nie sú v technologicky zameraných povolaniach také dobré ako muži.

A čo priamo v odbore IT? 

V odbore IT sa najviac borím s dezinformáciou, že ženy nie sú v technologicky zameraných povolaniach také dobré ako muži. A tiež s chybnou analógiou, že práve nedostatok žien v IT je dôkazom, že ženy na takúto prácu nemajú. Dá sa to pomerne ľahko vyvrátiť, no unavuje ma to neustále opakovať. Preto som to zhrnula v knihe a kto chce, tak si to prečíta. Kto chce veriť opaku, toho nepresvedčia ani fakty. Svoju energiu, radšej než do presviedčania, venujem praktickej pomoci do IT tým, ktorí o to prejavia záujem, či už je to žena alebo muž. 

Aké médiá sledujete? Ktoré sú pre Vás dôveryhodné a osvedčené?

Čo sa týka sledovania diania v krajine, rozhodne som už z generácie, ktorá nečaká na večerné správy v televízii. Väčšinou viem všetko podstatné už dávno predtým zo sociálnych sietí. Tam sledujem viacero spravodajských portálov. Som veľkou fanúšičkou práce Moniky Tódovej a Zuzany Kovačič-Hanzelovej, páčia sa mi názory Martina Šimečku. Hold vzdávam investigatívnym novinárom, akým je tiež Marek Vagovič alebo bol Ján Kuciak – pre mňa sú toto novodobí hrdinovia a hrdinky. Páčia sa mi články Mirky Germanovej Širotníkovej, ktorá píše o Slovensku pre New York Times. Zo zahraničných spravodajstiev sledujem CNN a BBC. Okrem obsahovej stránky sa mi na týchto médiách páči, že dávajú priestor a patričný rešpekt aj redaktorom a najmä redaktorkám po 50-ke, ktoré na rozdiel od našich večerných správ nepútajú pozornosť výstrihom.

Aká téma je momentálne vo vašej oblasti dôležitá a radi by ste o nej z médií počuli viac?

Slováci a Slovenky potrebujú počuť aj z televízie, novín a rádia, že technologický sektor dvoj- až troj-násobne prevyšuje hrubý domáci produkt ostatných odvetví priemyslu. Že priemerná mzda v tomto odvetví je dvakrát vyššia ako národný priemer, že nezamestnanosť v tomto odvetví je nulová a naopak, čelíme nedostatku pracovníkov. Že toto povolanie možno zväčša vykonávať z domu, pracovať pre firmy aj za hranicami Slovenska, je nesmierne kreatívne, a tak trochu nám umožňuje meniť, ako sa ľuďom na svete žije. Predstavte si, že napriek tomu je polovica dievčat ešte stále rodičmi od štúdia technologických smerov odhováraná alebo si tento smer nevyberú, lebo žiadnu ženu v IT zo svojho okolia nepoznajú. No, a ak aj ľudia v IT pracovať nechcú, mali by si uvedomiť, že potrebujú zlepšiť svoje pokročilé kognitívne zručnosti, lebo ich čoskoro nahradí softvér alebo robot. Ale rovnako ako počas priemyselnej revolúcie aj v tej digitálnej to neznamená, že stroje vyšachujú ľudí z pracovného trhu. Ale to len pokiaľ sa ľudia naučia tieto „stroje“ ovládať (alebo navrhovať, vyrábať, testovať, obsluhovať, opravovať atď.).

Aké máte plány na rok 2021?

Výrazne rozšíriť naše aktivity. V súčasnosti je nás v tíme 14 a do konca roka plánujeme vyrásť aspoň o polovicu, pričom výstupy plánujeme zdvojnásobiť. Nášmu odvetviu korona paradoxne pomohla. Chcem využiť každú možnú príležitosť na expanziu, nadviazanie ďalších spoluprác, naďalej prepájať neziskový sektor s firmami a školami a na konci roka si povedať, že sme zase prekročili plán, a že to stálo za to. Bola by som veľmi rada, ak by najmä Východniari pocítili praktický úžitok z našich aktivít. Nič nie je krajšie ako spatnú väzba, že sme niekomu pomohli zmeniť kariéru a tým v podstate zvýšiť kvalitu života.