Kategórie
Rozhovory

Michaela Luxová: Byť redaktorom považujem za poslanie a drinu zároveň

Z lokálnej redakcie nedávno prešla do celoslovenského magazínu. Od spravodajstva k príbehom. Čo jej do života priniesla táto zmena, ale aj žurnalistika celkovo, nám porozprávala Michaela Luxová.

Miška, dlhé roky ste pracovali ako regionálna redaktorka v Košiciach. V súčasnosti píšete pre online magazín Startitup. Prečo ste sa po takom čase rozhodli pre zmenu?
V podstate z jedného dňa na druhý som sa rozhodla, že sa potrebujem posunúť ďalej. Možno to bolo aj tým, že som začala pociťovať stereotyp. Mala som pocit, že som denníku, kde som predtým pracovala dala všetko, čo som vedela. Oni naučili veľa mňa a ja zase ich. Vždy som sa túžila dostať skôr do lifestylovejšieho typu média. Predsa len, ak robíte v regióne toho lifestylu naozaj nie je veľa a po čase sa vám aj okruh respondentov začne zužovať. Nie som spravodajca a moje možnosti v rámci Košíc boli tým obmedzené.

Foto: archív Michaela Luxová

Hovoríte, že spravodajstvo Vás už tak neláka. Kde sa naopak vidíte?
Vždy som inklinovala k publicistike. Práve príbehy ľudí, firiem dokážu človeka inšpirovať a posunúť ďalej. V tom vidím zmysel. Ak dokáže môj článok inšpirovať aspoň jedného človeka, považujem to za obrovský úspech. Zbožňujem písať o šikovných ľuďoch, ktorí dokážu zanechať odkaz. Vždy som vďačná, ak môžem niekoho zviditeľniť. Myslím si, že podstatou najmä dnešnej „koronadoby” je inšpirácia, pozitívne myslenie a nie negativizmus. Chýbajú nám pozitívne myšlienky. A prečo Startitup? Naskytla sa mi možnosť a ja som ju využila… Je to médium, ktoré má veľký dosah a prostredníctvom neho sa dokážu ľudia zviditeľniť a ja ich zviditeľniť chcem.

Cítite zmenu medzi prácou pre regionálny denník a celoslovenské médium?
Áno, veľkú. Má to lepšie aj horšie stránky. Ako regionálny redaktor som vedela za respondentmi prísť osobne a spoznať ich. Chýba mi trochu práca v teréne a možno aj tá komornejšia atmosféra. Na druhej strane nie som obmedzená iba na jedno mesto. Aj keď je pravda, že by som chcela nielen Košice, ale celý východ trošku viac zviditeľniť. Niekedy mám pocit, že sa médiá vo všeobecnosti orientujú len na západ Slovenska a ja ako východniarka, pociťujem potrebu písať aj o tom, čo sa deje v Medzilaborciach, Snine, ale aj v Poprade. Človek ani netuší, koľko tam žije zaujímavých ľudí s rôznymi príbehmi. Samozrejme, privítam každý jeden tip. 😊

Ako vyzerá Váš pracovný týždeň? Zmenilo sa niečo, odkedy žijeme viac online?
Už ma nebaví byť zatvorená medzi štyrmi stenami. Pre mňa ako človeka, ktorý neustále niekde lieta, je to ubíjajúce. Nič nám však neostáva, len sa s tým  zmieriť. Odkedy žijeme viac online mám pocit, že som online neustále.

Je to neopísateľný pocit, ak vám niekto poďakuje, keď mu dokážete pomôcť.

Čo sa Vám na žurnalistike najviac páči? Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?
Byť redaktorom považujem za poslanie a drinu zároveň. Je to náročná práca. Na druhej strane je to závislosť. Je to neopísateľný pocit, ak vám niekto poďakuje, keď mu dokážete pomôcť. Každý deň pracujem na množstve zaujímavých tém. Najnáročnejšie na tom je to, aby som do každej dala, čo najviac energie. Nedovolím si niečo odfláknuť. Večer sa neraz cítim vyčerpaná, ale na druhý deň ma to zase nakopne. Bez adrenalínu už asi žiť neviem. Tým, že sú médiá neustále v strehu a snažia sa podať ľuďom, čo najviac informácií, je táto práca pre súčasného redaktora, ktorý musí držať krok s online dobou, namáhavejšia ako kedysi.

Na aké reportáže alebo témy spomínate najradšej?
Na tie emotívne. Sama som veľmi citlivá duša a vie ma dojať nie jeden osud človeka. Nemyslím tým však len témy, ktoré mali tienistú stránku, ale aj tie veselé. Práve s takými témami som vyhrala niekoľko novinárskych cien. Veľmi rada spomínam na príbeh Košičanky, ktorá tancovala pre Mengeleho a mne sa podarilo s ňou spojiť. Dovolila mi napísať jej príbeh. Ešte stále mám z toho zimomriavky. Podobne to bolo aj s príbehom o bezdomovcoch, ktorí spadli na totálne dno. Podľahli hazardu a alkoholu, ale podarilo sa im vstať na vlastné nohy a ísť ďalej. Bol to pre mňa silný moment, keď mi rozprávali svoje príbehy. Za inšpiratívnych nepovažujem len ľudí, ktorí majú biznis a zarobili milióny, ale najmä tých, ktorí dokázali vyjsť z temnoty a žiť ďalej.

Čo Vás v práci napĺňa? O čom najradšej píšete?
Keďže sa považujem za menšiu cestovateľku, šťastnou ma robia cestovateľské reportáže. Dvaja chalani chytili gang pytliakov v Indonézii alebo príbeh rodiny, ktorá sa rozhodla kúpiť loď a cestovať po svete. Považujem ich za odvážnych ľudí, ktorým nesmierne fandím. Vyšli zo svojej komfortnej zóny.

Aká je podľa Vás úloha médií? Je podľa Vás dôležitá spolupráca novinárov a odborníkov?
Obrovská. Bez odborníkov by väčšina článkov boli len „žvásty“, domienky a dezinformácie. Vďaka odborníkom sa články stávajú celistvejšími a plnohodnotnejšími. Myslím, že každý dobrý novinár by s nimi mal spolupracovať. Dokážeme ich tlmočiť a možno ich vedecké termíny preložiť tak, aby  ich pochopil každý. Aj keď to dá niekedy zabrať. 🙂

Na našom portáli ste zaregistrovaná. Podarilo sa Vám už nadviazať spoluprácu s odborníkmi? Ako to prebiehalo?
Áno, a to niekoľkokrát. Som za to veľmi vďačná. V minulosti sa mi mnohokrát stalo, že som potrebovala psychológa, astronóma a nedokázala som sa s nimi spojiť. Buď nechceli alebo nemali čas. Čo chápem, pretože ich prácou nie je čakať na novinára, kedy sa ozve. Vďaka Medializuj viem o tých, ktorí majú záujem sa vyjadriť. Naposledy som oslovila výskumníka, ktorý  vytvoril štúdiu o sexuálnych pracovníčkach na Slovensku. Využila som možnosť v sekcii: Námety na príbeh. Výskumníkovi som sa ozvala prostredníctvom mailu a poskytol mi celú štúdiu, samozrejme bol ochotný mi odpovedať aj na nie celkom ľahké otázky. Určite to využijem znovu.

Máte svoj pracovný sen? Čo sa Vám ešte v rámci novinárčiny nepodarilo?
Ja som veľký snílek, a tak mám veľa snov… Aj pracovných. Viem síce, že sa mi všetky nesplnia, no môžem sa o to aspoň snažiť. Mojím najväčším snom je robiť cestovateľské reportáže a možno z nich raz napísať knihu. Chcela by som byť raz odvážna, zbaliť kufre a vycestovať na rok (kamkoľvek). A keďže milujem hory tak verím, že raz zdolám Kilimandžáro. Teraz som v stave: neprišiel na to čas, ešte mám čas.

Zistite viac a vyskúšajte našu bezplatnú službu, ktorá spája novinárov s odborníkmi.

Som novinár

Hľadáte kvalitný zdroj pre svoj pripravovaný obsah?

BEZPLATNÁ * služba pre novinárov a bloggerov hľadajúcich kvalitný zdroj a citácie.

* navždy zadarmo

Som odborník

Hľadáte spôsob ako sa zviditeľniť v médiách?

BEZPLATNÁ * služba pre odborníkov a firmy, ktoré sa chcú zviditeľniť v médiách.

* navždy zadarmo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *