Zuzana Tomčíková: Okolo psychológie i psychoterapie existuje veľa mýtov, ktoré stále bránia včasnej a preventívnej starostlivosti o mentálne zdravie

PhDr. Zuzana Tomčíková pôsobí ako psychologička a lektorka. Vedie soft-skillové tréningy, workshopy a webináre na témy, ktoré súvisia s rozvojom lídrov, starostlivosťou o mentálne zdravie jednotlivcov aj tímov v organizáciách. V osobnom živote sa zameriava na to, aby žila zdravý život, bola súčasťou zmysluplných vzťahov a aby si pravidelne našla priestor na poctivú sebareflexiu.

1. Ako by ste popísali svoju prácu, ktorej sa venujete? Aký je váš bežný pracovný deň? 

Moje pracovné dni bývajú rôzne, v závislosti od toho, čo je aktuálne ich náplňou. Buď trávim čas v spoločnosti účastníkov niektorého z našich tréningov alebo sa na tréning/webinár obsahovo pripravujem. Zahŕňam sem aj prípravu podporných vizuálov, digitálneho obsahu aj samoštúdium. Sú dni, kedy je priestor na naše interné mítingy, rozhovory s kolegyňami a kolegami, komunikáciu s klientmi alebo tvorbu obsahu na sociálne siete. Vidím sa predovšetkým ako žena – psychologička, ktorá podľa potreby využíva prvky koučingu, psychoterapie, lektorstva či psychodiagnostiky. Jednoduchšie, počúvam ľudí a snažím sa vnímať aj to, čo nezaznie nahlas.

2. Prečo ste sa rozhodli pre toto pracovné zameranie? Čo Vás k tomu viedlo?

Psychológia mi vŕtala v hlave už od základnej školy. Nehovorí sa o tom takto otvorene, ale tak, ako väčšinu študentov ašpirujúcich na status psychológa, aj mňa v začiatkoch motivovala potreba rozumieť vlastnému vzťahovému zázemiu a vyriešiť si pár vlastných otáznikov. A hneď za tým bola chuť spasiť svet. Tu žartujem, samozrejme. Je ale pravda, že vzťahy sú podľa mňa zásadné v rozvoji jednotlivca, v pozitívnom aj negatívnom význame. A skúsenosť počas 5-ročného psychoterapeutického výcviku ma len utvrdila v tom, že človek má zdroje a nádej na zmenu života k lepšiemu. Znie to síce ako klišé, ale ja to tak mám. Už to či o nich vieme, či tieto zdroje aktívne využívame a či máme chuť a energiu na vlastnom rozvoji pracovať, to už je vec druhá. A čo ma viedlo k práci lektorky a psychologičky v rozvoji lídrov? Najprv náhoda, po nej veľmi dobrý kolektív TIMANu a potom zistenie, že práca s psychicky zdravými ľuďmi na ich rozvoji má zmysel – pre nich, aj pre organizácie, v ktorých pracujú..

3. Aká je podľa Vás úloha médií? Je podľa Vás dôležitá spolupráca novinárov a odborníkov?

Médiá vnímam ako strategického partnera v sprostredkovaní obsahu ľuďom. Ideálne, ak je to hodnotný obsah. Hodnotný vzhľadom k tomu, čo ľudia aktuálne potrebujú, vyhľadávajú, čím žijú. Presne to zadefinovať neviem a ak dovolíte, ani sa o to nebudem detailnejšie snažiť. Vnímam ale, že médiá sú nástrojom vplyvu a s tým sa mne osobne spájajú asociácie ako napríklad zodpovednosť, relevantnosť, kritické myslenie, vhodné načasovanie či sila slova. Prepojenie dvoch svetov – odborníkov v jednotlivých oblastiach života s novinármi, je v mojich očiach cesta, ako zjednodušiť túto vzájomnú spoluprácu a strážiť kvalitatívny štandard v oboch týchto svetoch.

4. Žijeme v dobe, kedy je okolo nás veľa rôznych informácií. Začali sa dokonca šíriť rôzne nepravdy, hoaxy a konšpiračné teórie. Čo Vás presvedčí o tom, že je reportáž, článok či príspevok na sociálnych sieťach pravdivý?

Ak ide o tému, ktorá je pre mňa dôležitá a nebodaj môže ovplyvniť môj život, tak určite skúmam a overujem zdroj informácií. Mám už osobný okruh mienkotvorných ľudí a zdrojov, u ktorých viem, že nimi publikovanému obsahu môžem dôverovať. A zároveň, som dosť zvedavý človek, a tak väčšinou pátram aj na vlastnú päsť. Hľadám vlastné zdroje, tvorím si názor sama, idem viac do hĺbky a šrotím si tie informácie v hlave dlhší čas. No sú aj témy, ktoré nepovažujem za dôležité – pri tých skrátka nemíňam čas skúmaním toho, kto má pravdu a prečo. Niektoré témy, príspevky na sieťach mi za to ozaj nestoja.

5. Aká najväčšia dezinformácia koluje z vašej oblasti? (prípadne s akými nepravdivými informáciami z vašej oblasti sa stretávate?)

Okolo psychológie i psychoterapie existuje veľa mýtov, ktoré stále bránia napríklad včasnej a preventívnej starostlivosti o mentálne zdravie. Ale takto zľahka asi názor, že psychológovia analyzujú a čítajú ľudí (vždy a všade). Mňa osobne mrzí, že vo verejnosti je stále kdesi zakorenené, že ísť k psychológovi je až jedna z posledných možností. Kdesi pred tým je napríklad skrývanie problému pre sebou i okolím, strach zo stigmatizácie, zľahčovanie okolia. Pritom sa tak intenzívne staráme o svoju vizuálnu, vonkajškovú stránku, že pokiaľ by sme podobné množstvo prostriedkov investovali do psychologických konzultácií, terapie alebo sebarozvoja, mali by sme medzi sebou omnoho menej úzkostných, vystresovaných či inak psychicky vyčerpaných ľudí.

6. Aká téma je momentálne vo vašej oblasti dôležitá a radi by ste o nej z médií počuli viac?

Mentálne zdravie sa momentálne dostáva do povedomia. Tu som zároveň trochu skeptická – ak sa o niečom veľa komunikuje, neznamená to garanciu, že sa udeje zmena či posun. A preto, je skvelé, že tak organizácie, ako aj jednotlivci, začínajú podnikať aktívne kroky pre to, aby sa (aj preventívne) postarali o svoj psychický stav. Podľa Delloite Global Millennial Survey 2020 až 44%  generácie Z a 43% generácie mileniálov uviedlo, že prežívajú stres alebo úzkosť vždy alebo väčšinu svojho času. Pre mňa sú to, ľudsky i celospoločensky, čísla s dôležitým obsahom. A preto budem v závere parafrázovať časť spomínaného prieskumu. Lockdown so sebou priniesol špecifickú záťaž na psychiku. Je možno načase, aby sme prestali predstierať, že život, ktorý sme žili pred tým, plný nadčasov, neustálych presunov, hektických davov, nekonečných možností a nonstop rozostreného fungovania bol ideálom mentálneho zdravia. Lebo zrejme sa zhodneme na tom, že tomu tak nebolo.